Dnes som si cielene kúpil publikáciu, pri ktorej sa mám chuť rituálne zasamovraždiť. Normálne ju vezmem do ruky, pôjdem pred vydavateľstvo Ikar a na protest sa verejne upálim (viem, že zato nemôžu, ale do Ameriky sa mi ísť nechce  ). 

Dobre dobre, preháňam. No ani ja nemôžem zato, že som taká popudlivá a „rýchloštartovacia“ povaha ak sa bavíme o ľahostajnosti v otázke pohybu. Navyše ak krivdy idú z oficiálnych zdrojov, ktorých povaha hovorí o tom, že sú dôveryhodné a tvária sa, že chcú kvalitou vzdelávať. Skrývajte teda kanistre s benzínom. 


Čo ma nahnevalo?

Fotka. Presnejšie fotka slečny ako vykonáva mŕtve ťahy (teda aspoň oni tak nazývajú to čo tam stvára). Teraz účelovo opomeniem ostatné cvičenia uvedené v knihe, z ktorých tiež nie som nadšený (ako rôzna forma sadov a ľahov s vytáčaním, nezmyselné cviky na triceps, supermanky, pochabý turkish get up…). No v dnešnej dobe sa dá vyvrátiť takmer každá teória, takže do toho sa nebudem púšťať. Zatiaľ. 

Do čoho sa však chcem pustiť je ostrá kritika demonštrácie správneho prevedenia MŔTVYCH ŤAHOV. Vraj tak ako vidíte na foto. Hrôza. 

ZNÁSILNENÁ FYZIKA

Pojem „Moment Arm (červená šípka)“ môžeme zjednodušene popísať ako kolmá vzdialenosť pôsobenia váhy (čierna šípka) na určitý bod/body otáčania. V našom prípade ide o bedrá a v podstate o každý kĺb, ktorý sa účastní pohybu resp. musí pohybu silnou kontrakciou odolávať (aj stavce teda). Podstatné pre nás je, že čím dlhšia „moment arm (červená šípka)“, tým väčšia záťaž bude pôsobiť na daný bod otáčania – väčší moment prostredníctvom väčšej páky (rovnako moment môžeme zvýšiť aj zväčšením pôsobiacej sily – ťažšou váhou – čierna šípka). 

A túto fyziku slečna na uvedenej foto riadne znásilnila. Nielenže v predklone na foto má jednoručky (pôsobiace sily) príliš vzdialené od bedier (bod otáčania), ale zároveň došlo k strate NEUTRÁLNEHO zakrivenia driekovej oblasti a tým rapídne zvyšuje jej samotné zaťaženie. Vyššia kompresia a vyššie strihové sily (aj kvôli strate neutrálneho zakrivenia s čím je úzko súvislá zmena pôsobenia svalových vláken, ktoré nedokážu už správne odolávať strihovým silám pôsobiacich v zado-prednom smere). Plus tu máme ešte nejednotné pôsobenie na „plochu“ platničky. Zatsiorsky uvádza vo svojej knihe „Science and Practice of Strength Training“ krásny príklad, že v predklone držiac 50 kg v ruke s neutrálnym zakrivením je záťaž na platničky cca. 380 kg. V momente keď sa zhrbíte rovnakých 50 kg zvýši zaťaženie platničiek na cca. 630 kg. Nechcem sa tu baviť, či to je veľa – málo, jednoducho je to zbytočné, nelogické, neefektívne a nebezpečné! Najmä ak chcete záťaž časom zvyšovať (čo je podstatou silového tréningu). 

ROVNÉ ZÁDA NIE!

Ďalší problém vidím v tom, že síce autor v texte krásne odporúča, aby sme všetky fázy vykonávali veľmi precízne, a že nesmieme ohýbať chrbát pri ceste dole a musíme stále udržiavať „ROVNÁ ZÁDA“….No ČO sú tie rovná záda? Ako to štandardný cvičenec, ktorý si kúpi knihu má vedieť, keď navyše ani na priloženej foto slečna nemá rovná záda (viď – dokonca aj priložená grafika je zlá). Podľa môjho názoru z hľadiska kľúčových slov pri učení techniky „rovná záda“ nie sú to optimálne odporúčanie. Radšej by som dal inštrukciu udržiavať „normálnu/neutrálnu pozíciu“, keďže naša drieková oblasť má svoje prirodzené zakrivenie (konvexné). To chceme udržiavať aj pri cvičení. 

Btw. zo skúsenosti a zo sledovania iných v tomto vidím dosť častý problém. Tréneri majú problém rozlíšiť, či ich zverenec je v neutrálnej pozícií, alebo už „vyhladený“ (dokonca niektorí nevidia ani výraznú flexiu – zhŕbenie). 

A nechce sa mi ani rozoberať to, že cvičenie na foto by som skôr zaradil medzi zle prevedení STIFF LEG DEADLIFT. No kašlať názvy – tie sami o sebe nikoho nepoškodia. Zlá technika áno. 

MORÁL PRÍBEHU

Čo mi najviac vadí? Že autor, ináč bývalý ŠAMPIÓN kulturista (ale o tom ešte budem písať zvlášť akú výpovednú hodnotu majú svaly, či víťazne poháre doma na poličke), má napísaných 15 publikácií, no nemal v sebe toľko zodpovednosti, že si nepozeral finálnu verziu knihy (ak mu to teda niekto iný zle nafotil). Môžeme polemizovať, že možno to aj videl no nevidel – nevidel tú technickú hrôzu. Alebo mu to bolo jedno. 

Čo mi najviac vadí? Že ja ešte stále nemám napísanú knihu! Z toho množstva kvalitných článkov, ktoré som „vydal“ tu na fejsbuku som mal už dávno mať bestseller, o ktorý by bola bitka v Panta Rhei. Ale sám si za to môžem. Ženiem pedantnosť a to, že „ešte nemám potrebný prehľad, skúsenosti“ do nezmyselných dimenzií a pritom každý, kto vie stlačiť enter už má pomaly knihu. Musím sa aj ja zamyslieť nad sebou, že takou knihou dokážem globálnejšie ľudom neznalým problematiky viac pomôcť. 

MARKETINGOVÉ OKIENKO

Keď už som vytvoril autorovi krásnu negatívnu reklamu, idem teraz urobiť jednu pozitívnu sebe. Je na produkt, ktorý sa síce nepredáva v Panta Rhei, no dozaista vám dá sto krát viac ako táto nekvalitná publikácia. 

Moja rada teda znie: 

„Nečítajte ZLÉ knihy, ale učte sa správnej technike cvičenia naživo. Z overených zdrojov. Bude nám cťou ak vás vzdelávať budeme práve my.“ 

Radovan „Rady Active“ Gergeľ
www.radyactive.sk

http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active