Pred 580 miliónmi rokov väčšina organizmov bola zložená z jednej bunky. Údajne, počas nasledujúcich 70 až 80 miliónov rokov rýchlosť evolúcie náhle akcelerovala a rôznorodosť života sa začala podobať tomu dnešnému. Nazýva sa to Kambrická explózia.

Dnes, sme svedkami ďalšej explózie. Ľudstvu trvalo šialene dlhú dobu, kým došlo k objavu prvého telefónu (v rokoch 1870). Následne trvalo iba sto rokov, než prvý mobilný telefón bol komerčne dostupný (1983). Od roku 1990 po rok 2011 vzrástlo používanie mobilných telefónov z 12 miliónov na číslo 5 miliárd. Áno, v súčasnej dobe vraj používa mobilný telefón až 70% populácie sveta.

Technologický pokrok rastie exponenciálne.

A kolosálne veci nás iba čakajú (možno už v nasledujúcich 30 rokov):

  • Skenovacia technológia IRIS dokáže zachytiť a identifikovať našu dúhovku z niekoľkých metrov. Napríklad aj počas ranného behu cez okuliare. Je vysoko pravdepodobné, že takáto technológia časom nahradí kreditné karty, pasy, vodičáky, heslá a podobne.
  • Vedci z oboru biotechnológií už začali vyvíjať vnútorné orgány „šité na mieru“.
  • Google úspešne vyvinul plne autonómne vozidlo, ktoré nás vyloží pred obchodom a samo si nájde voľné parkovacie miesto.
  • Honda ukázala svetu humanoidného robota, ktorý dokáže bežať, cúvať a naliať pohár pomarančového džúsu.
  • Mnoho svetových mysliteľov predpovedá, že okolo roku 2030 budú mať počítače vlastné „vedomie“ s kreatívnou mysľou. Budú mať emocionálnu inteligenciu a schopnosť etického rozhodovania. Budú písať knihy a viesť inteligentnú konverzáciu (aj keď táto schopnosť chýba aj mnohým ĽUĎOM – viď fb debaty).

„Technologická zmena je exponenciálna. Je to opak zdravého, intuitívneho a lineárneho pohľadu. Takže v 21. storočí nezažijeme 100 rokov progresu. Bude to skôr 20 000 rokov progresu – vzhľadom k rýchlosti dnešného vývoja.“ /Ray Kurzweil – vynálezca a futurista/

A predsa. Stále sme menej a menej šťastní.

Namiesto toho, aby sme boli svedkami aj rozkvetu a exponenciálneho rastu osobného šťastia, opak je skôr pravdou. Žiaľ. Dnešnú spoločnosť charakterizujú depresie, úzkosť, nespavosť, pokles morálneho úsudku, strata základných hodnôt, rozpady manželstiev či vzťahov, epidémie civilizačných chorôb.

Riešením sú často lieky a ich hyperpredpisovanosť (ďalšia epidémia). Každá štvrtá žena v USA berie antidepresíva, či lieky proti úzkosti. Čo spánok? Každý štvrtý dospelý človek berie medikamenty každý boží večer, aby mohol vykonať to, čo je priam jeho povinnosťou (dobre sa vyspať).

Riešením sú samovraždy, ktorých nárast je citeľný. Za posledných desať rokov o takmer 15%. V Amerike samovraždy predbehli dokonca úmrtnosť pri autonehodách.

Dúfam, že nie ste tak naivní, aby ste uvažovali spôsobom „šak ide o priblblú ameriku“. Nie, Amerika nie je až tak ďaleko. Len sa pozrite vôkol seba. Na rozpadnuté rodiny, nevery, podvody, násilie, či nedostatok mravov a slušnosti v čoraz mladšom veku. Máme to tu na dennom poriadku.

Iný príklad. Aj napriek zázračnému vývoju vedy, v roku 2008 svetová ekonomika zažila kolaps. Ten však nebol spôsobený softvérovou chybou, alebo problémom, ktorý by lepšia technológia mohla vyriešiť. Nebol spôsobený hlúpymi ľuďmi. Nie. Bol spôsobený ľuďmi s vysokým IQ a vzdelaním z tých najlepších škôl sveta – ktorým však chýbala etika.

Komunikácia? Na našich smartfónoch, či ipadoch robíme veci, o ktorých sa nám pred 20 rokmi ani nesnívalo. Takmer každý už používa určitú formu sociálnej interakcie. Diabolsky sa zrýchlila komunikácia. No zlepšilo to aj jej kvalitu? Zlepšilo nám to vzťahy? Poznáte odpoveď.

ZÁVER:

Máme dostatok technológie na to, aby sme si vytvorili takmer utopistický svet podľa našich želaní. Ihneď teraz. No stoji nám v ceste jedna jediná vec – my samy. Albert Einstein to dobre vedel, keď bedákal nad svojim prispením k vytvoreniu atómovej bomby slovami:

„Uvoľnenie energie atómu zmenilo všetko okrem nášho spôsobu myslenia…Riešenie tohto problému leží v srdci ľudstva…Ak by som to len vedel skôr, stal by som sa radšej hodinárom.“

Na každý vedecký objav, ktorý môže pomôcť vyliečiť ľudí, alebo planétu, existuje množstvo neetických ľudí, ktorí žijú v kompletnej disasociácii so svojím svedomím, a tí daný objav dokážu mihnutím oka zneužiť vo svoj prospech. Kým sa toto nezmení, nikam sa neposunieme. Budeme upadať. Ekonomická kríza nepramenila zo zlej technológie, ale zo zlého správania. Komunikujeme rýchlo a efektívne, no stojí to za to? Kvalita či kvantita?

Áno, rozvoj vedy môžu jednu vec napraviť, no inú zas nedokáže.

Kto opraví napríklad zlomené srdce?

MORÁL PRÍBEHU

Nečakajme na lepšiu technológiu, že nám zlepší naše životy, vzťahy, intimitu, depresie, nespavosť, či spoločnosť ako takú. A čo šťastie? Kde ho hľadať? V materiálnych veciach? Hlúposť. Existuje množstvo chudobných ľudí s najradostnejším vnímaním života, aký si vieme predstaviť. Rovnako ako množstvo bohatých a slávnych, žijúc v kompletnej osobnostnej biede a utrpení, berúc všakovaké medikamenty.

„Osobne definujem šťastie ako každodenný zážitok života, ktorý má význam.“

Autorom citátu je Max Storm. Napísal knihu, z ktorej som čerpal väčšinu informácií pre tento text. Jej názov je: There Is No App For Happiness (Neexistuje aplikácia na šťastie). Práve som ju rozčítal, no nedalo mi sa nepodeliť o presne trafený klinec pohľadu na dnešnú spoločnosť. Taký obraz doby.

NIE SOM INÝ

Sám denne a hodne využívam najnovšie technologické vychytávky, či sociálne komunikačné kanály. No niekedy už mám pocit, že ony využívajú mňa. Že z dobrého sluhu sa stal zlý pán. Že niekedy nedokážem prežiť „obyčajné“ chvíle, jedlo, rozhovory a dokonca aj tréningy naplno, pretože je tu stále množstvo rušivých podnetov, ktoré sme si vytvorili a nainštalovali (doslova) do našich životov sami.

Už chápem, čo vyššie spomínaný autor myslel pod pojmom „near-life experience“. Prežívam to čas od času.

Necítite sa podobne aj vy?

Radovan „Rady Active“ Gergeľ

https://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active