/prvá časť/

Julian Huxley (evolučný biológ) poukázal na variabilitu medzi ľuďmi jej prirovnaním k zvieratám. Vraj rozmanitosť medzi nami je omnoho väčšieho rozsahu ako u zvierat, pretože človek mal vždy sklon k väčšej migrácií a pri výbere družky menej dbal nad vzhľadom a farbou. Pri objasňovaní svojich názorov povedal:

„Rozdiel medzi mysľou, povedzme, distingvovaného generála, alebo inžiniera extrovertného typu a introvertného génia v matematike, alebo náboženskej mystike, nie je o nič menší ako medzi hmyzom a stavovcom.“

/UPOZORNENIE: Dlhý článok, no povinné čítanie každého trénera, ktorému záleží na jeho klientoch. Text odporúčam aj všetkým pohybovým nadšencom. A v podstate každému, kto len tak zabíja čas na fb. Veľmi obohacujúce info./

ANATÓMIA

Na našich kurzoch je anatomickým štrukturálnym odlišnostiam venovaná značná časť pozornosti (cez 30 slajdov). Uvediem teda pár príkladov, kde anatomická danosť môže hrať dôležitú úlohu vo vašom pohybovom snažení.

Anatomické danosti môžu:

  • rozhodovať o tom, ako hlboko vám určitá osoba „sadne“ do drepu. A môžete ju strečovať, či zvyšovať mobilitu aj na škripci. Pokiaľ nepoužijete brúsku – nedostanete ju nižšie (ak teda chcete zachovať určité zásady drepu).
  •  rozhodovať o tom, prečo sa niekomu lepšie pracuje s činkou nad hlavou a pre ďalšieho sú takéto cvičenia tŕňom v zadku. Pritom vykonáva všetky možné korekčné cvičenia. Opäť by pomohla brúska.
  •  rozhodovať o tom, prečo niekto, väčšinou tenký ako prútik, urobí tisíc brušákov denne bez ujmy na platničkách, no jeho kámoš, americký futbalista, pri podobnom pokuse skončí s herniou disku.
  • rozhodovať o tom, prečo je niekto lepší šprintér, iný úspešne vzpiera, ďalší hrá golf, či kope vysoko v bojových športoch. A všetko bez vážnych zranení (bavíme sa o elitnom leveli).
  •  rozhodovať o tom, prečo pri joge niekto dosahuje fantastické polohy, no iný si ich musí odrieť…a v mnohých prípadoch následne dôjde k zhoršeniu pohybového stavu – bolestiam (btw. zamysleli ste sa niekedy, že vaši inštruktori jogy sa „našli“ v danej aktivite, a nie, že daná aktivita ich doviedla k extrémnym rozsahom aké majú).
  •  rozhodovať o tom, prečo sa určitý atlét pri zachovaní vysokej intenzity/frekvencii tréningových jednotiek, skôr či neskôr zraní. V tom lepšom prípade upraví techniku (ani nie z horšej k lepšej, ale zo všeobecne správnej k jeho individualite vhodnej). V tom horšom prípade bude musieť vymeniť/opustiť šport, do ktorého sa jednoducho svojou anatomickou danosťou „netrafil“.

ABNORMÁLNO-NORMÁLNA REALITA NAŠÍCH TIEL

Vedeli ste, že:

  • Niektorí z nás môžu mať jamku v bedrách orientovanú do opačnej strany (acetabular retroversion – Reynolds et al. 1999). Dokonca môžu mať hlavicu a kŕčok stehennej kosti rôznej veľkosti a orientácie (Fern & Norton, 2015). Napríklad s orientáciou tiež do opačnej strany (femur retroversion), ako aj s výraznými rozdielmi medzi ľavou a pravou stranou tela (Zalawadia et al. 2010). Následne, ak daná osoba vykonáva šport s množstvom flexie v bedrových kĺboch, addukcie a internej rotácie môže vzniknúť syndróm FAI (športy/aktivity vedúce k FAI: hokej, jazdenie na koni, americký futbal, futbal, baseball, golf, tenis – Siebenrock et al. 2011). Femoroacetabulárny impingement, alebo FAI je stav, pri ktorom dochádza k abnormálnemu kontaktu medzi kostenými štruktúrami bedrového kĺbu. FAI patrí medzi jednu z hlavných príčin včasnej osteoartrózy bedrového kĺbu, hlavne u mladých a aktívnych jedincov a vedie k poškodeniu kĺbovej chrupavky a labra (Ganz, R. et al. 2003; Stephanie, P. et al 2015). Nič moc teda.
  • Máme značne variabilnú veľkosť a tvar “priehlbiny” na vrchnej časti lopatky, ktorá je častým miestom kompresie nervu (tzv. entrapment syndrome, Sangam et al. 2013). A nič s ňou nemusí urobiť ani žiadne korekčné cvičenie.
  •  Niektorí z nás môžu mať extra „jabĺčko“ zo zadnej strany kolena (tzv. fabella). Variabilita výskytu je od 20 do 87% ľudí (Driessen et al. 2014). Tak čo, ešte vás stále bolí v kolene zo zadnej strany? Ako je to len možné, veď toľko strečujete. Asi za to nemôže flexibilita vašich svalov.
  • Úspešní šprintéri majú nezvyčajne dlhú pätovú kosť a kratšiu achillovu šľachu, čo im dáva lepšie predpoklady (silnejšiu páku) na šprint z hľadiska práce lýtkového svalu (predstavte si katapult).
  •  Existujú variácie v oblasti platničiek, ktoré môžu predurčovať ich schopnosť znášať záťaž. Na väčšie/hrubšie platničky pôsobí väčší stres pri ohyboch a rotáciách, takže môže dôjsť skôr k hernii disku (Adams and Dolan, 2005). Rovnako tak existujú variácie v tvare platničky (oválny tvar vs. tvar „limacon“), ktorých práve ich špecifickosť určuje spôsob kolagénovej delaminácie a následne typ hernie (Yates et al. 2010). To je napríklad dôvod, prečo veľkí robustní atléti (so špecifickým tvarom platničky) sú schopní zvládať enormnú záťaž v ich športe (napr. americký futbal) častokrát bez zranenia, no napríklad joga im neurobí dobre resp. v tom lepšom prípade v nej nebudú vynikať (a v momente keď v nej začnú vynikať, tak im to neurobí dobre, McGill, Low Back Disorders, 3rd, 2016).
  • Existujú variácie nervov v oblasti päty (Govsa, F. 2006), čo môže byť spájené s bolesťami v tejto oblasti. A pritom ste sa v ničom neprevinili, čo sa týka správnosti pohybu. Len vám nebolo dané.
  •  Existujú aj anatomické variácie sedacieho nervu a svalu piriformis (Natsis, K. 2014), čo môže byť spájané s následnými bolesťami v danej oblasti.
  •  A to nehovorím o rôznych pomeroch jednotlivých končatín či trupu, ktoré jednému dávajú dobre biomechanické predpoklady na určitý cvik a inému zas uberajú. Aj tu môže byť dôvod prečo vám napríklad vysokí basketbalisti neprejdú prvým FMS testom (deep squat). Nie preto, žeby nemali dostatočnú mobilitu, stabilitu, či motorickú kontrolu, skrátka z hľadiska biomechaniky to pre nich nie je možné. Nie oni neprešli testom, ale test neprešiel ich jedinečnosťou. Treba hľadieť za FMS (Stuart McGill, prednáška Írsko, 2015).

Idúc do štruktúr, ktoré neovplyvňujú cvičenie, či jeho techniku, no rovnako poskytujú obraz o unikátnosti každého z nás, vedeli ste, že:

  • Niektorí z nás môžu mať hlavné orgány obrátené zrkadlovo tzv. Situs Inversus (pečeň naľavo, srdce napravo atď.). Výskyt – 1 z 10 až 20 tisíc.
  •  Existujú značné anatomické variácie žalúdka, čo sa týka veľkosti a tvaru (Barry J. Anson, Atlas of Human Anatomy, 1951), čo môže byť spojené s našimi stravovacími „návykmi“ a teda, že niekto už z fyziologického hľadiska potrebuje väčší objem k jeho naplneniu (len prečo to musí byť práve hamburger a cola?). Rozdielne býva aj jeho umiestnenie. Rovnako tak veľkosť pažeráku sa u ľudí môže líšiť. Možno aj preto sa práve vám tak zle prehĺtajú veľké tabletky (nemusí to byť ihneď nervového pôvodu). A čo otázka rýchleho jedenia? Vždy sa o tom hovorí ako o „zvyku“, no toto správanie môže mať aj anatomické pozadie napr. rozdielna veľkosť spomínaného pažeráku. Hrabajúc sa ďalej vo vnútornostiach, existujú rozdiely aj vo vývodoch žlče a pankreatickej šťavy do dvanástnika; veľkosti, tvare a pozícii pečene, či srdca; pravej predsiene srdca, či tepien kardiovaskulárneho systému celkovo. Rovnako tak existujú značné anatomické rozdiely dýchacej sústavy, ako aj rôzne neuroanatomické variácie (Wiliams, R.J. Biochemical Individuality, 1998).

Sakra, čo to teda všetko znamená?

MORÁL PRÍBEHU Č. 1

Aplikácia slova „NORMÁLNY“ je pravdepodobne nevhodná pri použití s ľudským telom. Mnoho z vyššie spomínaných abnormalít je iba anatomickou variáciou „normálu“. Preto je línia medzi tým, čo je „normálna variácia“ a anatomický „defekt“ veľmi rozmazaná a nejasná. Preto je vhodné na človeka pozerať z nadhľadu. Ako na bytosť geneticky a biochemicky jedinečnú. Najmä vo vzťahu k „oprave“ toho čo sa nám zdá byť poškodené, resp. vykazuje znaky, že by sa mohlo poškodiť vychádzajúc napr. z výsledkov vybočujúcich z „normálu“ (ak sa bavíme o riziku vzniku chorôb a pod). Viac o tom však v druhej časti, kde sa budeme zaoberať viac biochémiou tela a jej variabilitou.

„Neopravujme čo nie je poškodené, veď možno je to iba abnormálna anatomická/biochemická variácia normálu.“

/asi som to povedal ja, resp. pozliepal z toho čo už bolo povedané/

MORÁL PRÍBEHU Č. 2

Ak sa vrátime k pohybovému aparátu, ktorý je predmetom tejto prvej časti, môžeme špekulovať o tom, či určité abnormality sú genetického pôvodu, alebo reakciou na typ záťaže, kedy sa telo už prispôsobilo (čo bolo prvé, sliepka či vajce). Tak či tak, poučením nech nám je, že anatomické danosti výrazne vplývajú na spôsob pohybu a najmä techniku cvičenia. Na to, čo nám urobí dobre a čo nás poškodí. Hlavne ak sa netrafíme do tej pre nás vhodnej techniky (lebo každý musí drepovať „ass to grass“ – blbosť), alebo športu a samozrejme zaťažíme našu jedinečnosť po dostatočne dlhú dobu s dostatočnou intenzitou (u každého rozdielne).

Tu apelujem aj na nás trénerov:

Nenúťme každého do rovnakých polôh. Ak raz nemôžem ťahať mŕtve ťahy priamo zo zeme, tak kto povedal, že činku nemôžem dvihnúť na podložku vyššie? Alebo zmeniť techniku, postavenie nôh, rúk atď. Pokiaľ nie som súťažný trojbojár, či vzpierač, tak mi to môže byť ukradnuté, že osu dvihnem o 2-4 cm. Najmä ak si tým zabezpečím vhodné postavenie panvy (resp. spodného chrbta). Že skracujem rozsah pohybu? Kto povedal, že ťahanie mŕtvych ťahov zo zeme je ten správny rozsah pohybu? A pre koho? Prečo o 2-4 cm vyššie nemôže byť ten správny rozsah pohybu pre moje danosti? Že to nebude mať taký prenos z hľadiska hypertrofie? MOŽNO. Načo vám je však väčšia hypertrofia, keď ležíte doma s bolesťami krížov. Že to nemusí mať prenos na zvýšenie atletickosti? Tu by som si nebol až taký istý. Častokrát práve KRATŠÍ rozsah pohybu, ktorý ALE vernejšie kopíruje činnosť, ktorú chcem zlepšiť – napr. vertikálny výskok, šprint), a ktorý je tým pádom zaťažený väčšou váhou, ZVYŠUJE atletickosť.

Vezmime v úvahu, že niekto skrátka nemôže vykonávať určité cviky VÔBEC. Napr. drepy s činkou nad hlavou. Akokoľvek tento cvik budem zbožňovať a považovať za topku (ja nie), niekto na to nemá štrukturálne danosti (tvar a vyhĺbenie jamky v bedrách; orientáciu a veľkosť hlavice stehennej kosti atď.).

Vzdelávajme sa v danej oblasti. Napríklad, aj tým, že vám niekto dané informácie z rôznych kurzov, konferencií, prednášok takto pekne zozbiera, spíše a vy už iba prečítate a absorbujete. To, že ste môj článok dočítali až do toho bodu naznačuje, že vám nie je ľahostajní osud vašich klientov. A vy klienti, týchto trénerov si vážte a plaťte (kiežby sa to dalo nejako zmerať, kto dočítal až tu…a pochopil).

Učme sa základne testy na poodhalenie týchto abnormalít (napr. hip scour, faber test, predný/zadný impingement test a pod.), ktoré nám môžu čo to povedať. Učíme ich napríklad na našich kurzoch (áno presne, pozývam vás na ne).

Sledujme dôsledne svojich klientov v pohybe (mnohokrát to dá viac ako pasívny test).

MOJA NÁHODNÁ „PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA“

Sedím si na tatami, predstieram, že niečo píšem a pozorujem ako kolega Peter trénuje svoju klientku v RADY ACTIVE (čas od času takto sledujem a „kontrolujem“ svojho trénera 😉 ). Zrazu u danej osoby vidím fantastické rozsahy a mobilitu v panve. Už pri obyčajnom vysokom pochodovaní. Prerušujem tréning a žiadam ju, aby sa podrobila pár základným testom a odpovedala na niekoľko otázok. Baaam! Nemýlil som sa. Nádejná vzpieračka! Škoda, že sme na to prišli o 20 rokov neskôr :). Tvar štruktúr v jej bedrách pri testoch dovoľoval úžasný rozsah pohybu (samozrejme ruka v ruke s flexibilitou). Vidíte to na foto. Pritom nemá žiadnu športovú históriu, žiadnu miliardu hodín jogy za sebou. Nič. Len genetická danosť. Perličkou na torte bolo, keď som sa opýtal, čí nemá náhodou korene v Poľsku. S úsmevom prikývla, že jej pradedo bol poľského pôvodu (otázku mám z prednášky Stuart McGill, Írsko, 2015).

KONEČNE ZÁVER

Všetko čo ste doteraz prečítali nepopiera opodstatnenie a účinnosť zvyšovania mobility dynamickým (ideálne), či klasickými strečingom, alebo „obyčajným“ správnym dýchaním. No tieto činnosti musia mať svoj dôvod, čas a správnu techniku. Nepozerajte na veci čierno-bielo, áno alebo nie, hore alebo dole, dobrý článok, alebo zlý článok (štýl myslenia propagovaný Aristotelom a Platónom). Zapojme viac štýl myslenia založený na základe „fuzzy logiky“, tak ako je popísaná a odporúčaná v knihe Supertraining (Verkhoshansky, Siff, 6th ed, 2009). Hovorí o tom, že všetko je otázkou miery. Do akej miery zapojíte prečítané info do vášho pohybového diania je už otázkou dôvery, šikovnosti, umu a otvorenej mysle.

Pokračovanie nabudúce…

Radovan „Rady Active“ Gergeľ
https://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active

P.S. Prejavte, že vám záleží na ľuďoch a zdieľajte užitočné info. Ďakujem