(druhá časť)

(Upozornenie: dlhý článok, no investuj tých 15 minút a možno na oplátku získaš pár rokov. Kto vie.)

V minulom diele sme si dúfam už definitívne vysvetlili, že jednou z príčin prečo stále človek nevie schudnúť môžu byť vysoko kalorické spracované sprostosti, ktoré všetci čas od času s veľkou obľubou konzumujeme. Nečakané, že? Dychtíme po nich preto, lebo sú za týmto účelom vyrábené (najčastejšie zmiešaním správneho pomeru cukru, tuku a soli). Rovnako tak si klameme, že ich nejeme veľa. Poprípade to priznávame, no o nevhodnosti ich prehnanej pravidelnej konzumácie potrebujeme počuť z tretej strany, ktorej dôverujeme (napr. odo mňa).

Ďalšie klamstvo prichádza v oblasti tréningu. Nie, tých pár hodín v posilke do týždňa ťa neoprávňuje utrhnúť sa konzumačne každý večer z reťaze – často sa vyskytujúci fenomén (zvlášť ak si polovicu tréningu prekecal). Boli by ste prekvapení koľko reálne kalórií v tréningu spálite (a ešte prekvapenejší ako ľahko ich naspäť doplníte zjedením nejakej blbosti).

ZHRNUTIE PRVEJ ČASTI:

Ak konzumuješ sprostosti – každá kalória sa počíta.

Následne v snahe schudnúť, buď tie zbytočné kalórie “prebiješ” zvýšením množstva tréningov (horšia alternatíva – krátkodobá), alebo upravíš ich príjem a naučíš sa vhodnejšie jesť (lepšia alternatíva – trvácnejšia). Ďalšou chybou je, že ak človek nechudne “logicky” pridá na tréningoch a uberie stravu. Toto môže byť ale zradné. Logika tela tak nefunguje. Možno dočasne schudneš, no z čoho? A ako dlho taký režim vydržíš (spýtajte sa fitnessiek…a rovno aj to, čo ešte popri tom “INÉ” berú)? Ok, takže u teba to pravdepodobne odnesie aj svalová hmota, čo si následne odnesie aj tvoj metabolizmus. A furt si sa nenaučil správnej jesť. Iba viac trénovať a obmedzovať (aj v tých vhodných potravinách). Napr. Paul CHEK vo svojej knihe “How to Eat, Move and Be Healthy” odporúča pri chudnutí na úvod PRIDAŤ na strave ak máš pocit, že tvoja “pec” vyhasína. No nie jedením väčšieho množstva sprostosti! A to, že sa v tomto prípade kalórie počítajú neznamená, že ich treba reálne počítať (aj tak sú tieto výpočty veľmi nepresné – môžem o tom napísať niekedy viac ak chcete).

Takže nejde ani tak o to AKO VEĽA ješ, ale o to ČOHO ješ tak veľa. Nezabúdajme, že sto kalórií zo sacharidov, bude mať iný dôraz na telo, ako sto kalórií z bielkovín (termický efekt, index sýtosti atď.). No sto kalórií z M&M cukríkov bude mať veľmi podobný dôraz na telo, ako sto kalórií z Horalky.

(Pozn.: za sprostosti považujeme: každú spracovanú potravinu, kde je účelovo zhotovený mix cukru (väčšinou v tej najjednoduchšej podobe), tuku (väčšinou toho najmenej kvalitného) a soli v rôznych kombináciách; sladkosti, slanosti, sladké pečivo, koláčiky, keksy; ale pre mnohých ľudí aj štandardné prílohy ako je chlieb, cestoviny, zemiaky, ryža (primárne sacharidy), ak sú v kombinácií s množstvom tuku, či už priamo na tanieri, alebo v tvojej výžive celkovo).

HLAD NÁŠ KAŽDODENNÝ

V tejto časti sa chcem povenovať otázke hladu. Vôbec však nepôjde o vedecké vysvetlenie prečo sme hladní (vzťah leptín a grelín a pod.), ale skôr o praktickú skúsenosť, ktorú zažívam a odsledovávam sám na sebe už dlhší čas. Možno sa v tom nájdete tiež.

JA SA HLADU NEBOJÍM
Oooo všetci vyznávači rôznych hladoviek, či čiastočného hladovania (intermittent fasting) zaplesali. No brrrr, nie tak zhurta. Keď začal booom rôznych foriem čiastočného hladovania, okamžite som zhltol knihu Warrior Diet od odborníka pod menom Ori Hofmekler, ktorá sa danou problematikou zaoberá. Ono to v knihe celkom pekne do seba zapadá (dokonca aj z fyziologického hľadiska by sme tam našli odobrenie daného stravovacieho režimu), ale v použiteľnosti pre dnešný svet vidím pár zásadných zádrheľov. Musím povedať, že prácu pána Hofmeklera uznávam a považujem ho osobne za veľmi múdreho človeka, no v danej problematika sa mýlil. Ani nie mýlil, skôr mylne a menej použiteľne interpretoval zistený historický background tejto “diéty” a preto jeho model stravovania je ťažšie prenositeľný do reality dneška. A úprimne? Nie je na to ani dôvod.

JEDZ ALEBO ZABI
Viete prečo rímski a grécki bojovníci nekonzumovali potravu počas dňa (okrem zopár “snackov”)? Pretože zabíjali. Bojovali. Pretože prekonávali obrovské vzdialenosti. Pochodovali. Pretože vkuse trénovali, aby mohli následne zabíjať a prekonávať obrovské vzdialenosti, aby následne opäť tam mohli zabíjať (chápete ten kolobeh).

Koľko času vám asi ostáva na úvahy o jedle, keď vám niekto mečom chce uťať hlavu, alebo vykuchať vnútornosti? Ako veľmi sa budete trápiť nad škvŕkaním v bruchu (povedzme hladom), ak chvíľka dekoncentrácie môže spôsobiť, že škvŕkanie budete počuť priamo z vašich dlaní – s otvorenými ústami a brušnou dutinou zakrvavený kľačiac, držiac si pritom vlastné črevá. To bola ich realita.

A teraz.

Viete prečo mamička na materskej po prečítaní danej knihy a nastúpení na určitú formu čiastočného hladovania nekonzumuje potravu počas dňa? Pretože je to napísané v danej knihe. Alebo jej to niekto poradil. Nie preto, že to odzrkadľuje realita jej života.

Realita jej života vyzerá nasledovne:

  • 125 x denne prejde okolo chladničky plnej jedla (určite aj vysoko kalorických sprostostí)
  •  65 x okolo sporáku, kde je navarené pre manžela (teda u tých šikovnejších žien 😉 ).
  • 36 x prejde okolo misky so sladkosťami (samozrejme “iba” kvôli deťom)
  • a to nehovorím o jej mužovi, ktorý si udržiava bezbolestne skvelú postavu a prežiera sa všetkým, čo mu príde pod ruku (zatiaľ). A ona segiňatko (v šarišsko-zemplínskom nárečí – chúďatko) sa na to musí večer, čo večer pozerať. Ako dlho vydrží?

Vidíte ten rozdiel? Ono ani tak nejde o to, žeby daný režim čiastočného hladovania bol nezmyselný. Ide o to, pre koho ako. Pre rímskych a gréckych bojovníkov zmysel mal, no primárne preto, že veľmi na výber nemali.
Pokojne si to porovnajte s realitou vášho života.

PRECITOL SOM
Teraz tá moja empíria. Dlhšie na sebe všímam, že ak niečo robím s obrovským nadšením, NEMÁM HLAD. Prakticky stačí sa vrátiť do detstva, keď nás mami museli ťahať domov za uši, aby sme sa konečne najedli.

Čo sa zmenilo?

Začali sme robiť NUDNÉ veci. Všedné dni. Práca. Povinnosti. Začal nás niekto nútiť sa učiť (spoločenský tlak). Vtedy má väčšina z nás chuť žrať, že?

Nie je to náhoda. Sám som to nedávno pred štátnicami zažil. No minulú sobotu som opäť zažil aj opačný fenomén (to je vlastne dôvod prečo som začal písať túto edíciu o jedení).

Takže píše sa sobota ráno 8:30 a ja si dávam omeletu so špenátom a syrom. Následne návšteva kamaráta, kde sme pracovali nad novým merino projektom (on teda pracoval a ja som si čítal na nete to, čo ma ZAUJÍMA :)). O 13tej začala veľmi ZAUJÍMAVÁ konzultácia v RADY ACTIVE, kde za mnou pricestoval chlap až z Trenčína. Tri hodiny sme merali, testovali, posudzovali, dýchali, menili techniky základných cvikov, učili nové cvičenia a trochu aj rozprávali o výžive. Kto ma pritom zažil, vie že som vtedy ako zmyslov zbavený. S veľkým ZÁUJMOM hodnotím každý aspekt. Následne som mal tréningy, kde sme s klientmi nastupovali na nový tréningový režim a učil som techniky cvikov, ktoré sa budú používať (sumo mŕtvy ťah, rfess atď). Opäť s veľkým NADŠENÍM a ZÁUJMOM, keďže som často technický pedant. Potom ďalší a ďalší ZAUJÍMAVÝ tréning so zaujímavými ľuďmi, ktorí chcú makať (čo viac si tréner môže želať).

O cca. 19:30 som precitol a zistil, že okrem pár mandlí a jedného čistého srvátkového izolátu s kúskom horkej 92% čokolády som od rána nejedol NIČ. A vôbec som si to neuvedomoval. Žiaden výrazný pocit hlad počas dňa. Nič. Iba čistý ZÁUJEM o prácu, ktorú robím.

A to je tá pointa.

Podobnú situáciu som v súčasnosti zažil už veľa krát. Rovnako ako aj chvíle, keď som sa šiel od hladu zblázniť. No keď sa obzriem späť do minulosti, skôr sa jednalo o dobu, keď sme v práci (v armáde) nemali do čoho “pichnúť” (to som asi nemal prezradiť). Vtedy sa zdalo, že obed je v nedohľadne a všetci na oddiely umreme od hladu. No nikdy tie muky neprišli, keď sme sa chystali alebo mali zoskoky, či boli potápať, zlaňovať, strieľať, počas sebaobrany, pochodov, vyvedení a podobne. Je jasné, že adrenalín (a kortizol) je mocný činiteľ, no NADŠENIE pre vec je ďaleko silnejšie. Či už to bolo nadšenie zo strachu, že človek nechcel zomrieť (existuje jedna múdrosť: až keď ste na hranici medzi životom a smrťou, až vtedy najsilnejšie cítite, že žijete), alebo nadšenie z práce samotnej.

MORÁL PRÍBEHU

Dbajte nad rozlišovaním, či som hladný pretože fyziologicky potrebujem už konečne jesť ináč umriem, alebo som šiel okolo misky so sladkosťami, alebo okolo obchodu s voňavým pečivom, alebo sa jednoducho doma nudím, alebo ma nezaujíma práca, ktorú robím (čiže sa nudím) a šiel som okolo misky so sladkosťami, alebo sa nudím v nezaujímavej práci a šiel som okolo štíhleho kolegu, ktorý sa napchával hamburgerom a bla bla bla (viete ako to ide ďalej).

Viem, že je extrémne ťažké nájsť a vybrať si zaujímavú prácu (alebo tučného kolegu, ktorý bude zdieľať moje nadšenie sa vhodnejšie stravovať). Prácu, ktorú budem robiť s nadšením, no skúste si aspoň zabezpečiť, aby vás ten štíhly kolega čas od času ponaháňal s ostrým mečom po kancelárií. Hneď zabudnete na hlad.

Žartujem samozrejme. Ak nemáte radi prácu, ktorú robíte, tu je asi každá rada márna. Tu pomôže iba neprepadať panike a pocitu hladu.

Poviem jednu krutú pravdu. V dnešnej dobe NIKTO z nás (minimálne čítajúcich tento blog) neumrie od hladu. Sme ďaleko ďaleko ďaleko od tohto stavu. Potraviny na každom kroku, jedlo na každom kroku, sprostosti na každom kroku, chudí kolegovia s hamburgermi na každom kroku (no to asi nie). Skôr by som to obrátil a povedal:

V dnešnej dobe umrieme (predčasne, alebo ochorieme) práve preto, že jeme. Že jeme to, čo jeme.

Tu pomôže skôr moja “mechanická diéta” a odstránenie zo svojho okolia potravín, ktoré nechcem zjesť v prípade hladovej pohotovosti. Aspoň na určitý čas si musíte takto mechanicky pomôcť. Ďalej, hladujem, keď skutočne musím (vzhľadom na realitu tvojho života) a večer sa pokojne prejedz podľa Oriho návodu (nie sprostosťami). Nezabúdajme, že adhézia k určitému typu stravovania je z dlhodobého hľadiska oveľa dôležitejšia, ako diéta sama, resp. pomer živín a pod. (odporúčanie z knihy od Staffana Lindeberga “Food and Western Disease”).

Chcem však uviesť aj pár dôležitých rád (z empírie a vedy), ktoré väčšine pomôžu bojovať s hladom a verím, že konečne úspešne a TRVACNO  dokážete schudnúť.

Ale až v tretej časti. Choďte sa rýchlo najesť. Veď ste už celýýých 15 minúty nejedli. Čo ak umriete od hladu skôr, ako vydám tretiu časť?

Radovan „Rady Active“ Gergeľ

https://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active